Na margo posledných udalostí, ktoré sa stali včera v Londýne, rozhodla som sa napísať niečo málo.
Hneď ako prvé, čo ma napadlo, keď som si včera večer prečítala, pomyslela som si, čo z toho kto môže mať...
Osobne môžem povedať, že som v Londýne bola viac ráz. Londýn je krásne mesto, kde je neustále obrovské množstvo ľudí a spája sa tam veľa kultúr. Keď som tam bola prvýkrát, prekvapila ma ústretovosť ľudí. Ak som sa nevedela niekam dostať, nastúpila som na zlý vlak metra, alebo som iba potrebovala poradiť v reštaurácii, vždy som dostala milú odpoveď. Bolo jedno, koho som sa spýtala, či policajta, pracovníka metra alebo obyčajného človeka na ulici. Nikto mi nepovedal neviem alebo neporadím.
Dosť ma preto prekvapilo, že v meste, kde je tak veľa moslimov, kde majú svoj domov, ako si ho môžu takto ničiť. Ako môže niekto mať radosť z toho, že zabije auto na ulici ľudí, ktorí sú na dovolenke, zabávajú sa a prišli si oddýchnuť po náročných dňoch v práci. A odrazu sa im život zmení o tristošesťdesiat stupňov, pretože niekto, ovplyvnený radikálnym islámom si povie, že im tú radosť z oddychu nedopraje. Dokonca, ešte zaútočí na nič netušiacich ľudí nožom. A nech mi nehovoria, že im to prikazuje Korán, pretože tomu sa mi nechce veriť. Žiadne náboženstvo neschvaľuje zabíjanie ľudí iba pre radosť a z môjho pohľadu, teroristické útoky nie sú nič iné, iba potešenie pre radikálnych vodcov.
Taktiež, pred dvomi týždňami, keď sa mladý chlapec odpálil v Manchestri na koncerte Ariany Grande. Na tom koncerte boli malé deti a teenegeri. Zomrelo tam viac ako dvadsať detí a dospelých a keď som videla, že hľadajú päť, šesť, osemročné deti alebo šestnásť, sedemnásť ročných pubertiakov, ktorí sa prišli zabaviť na koncert obľúbenej speváčky a mnohí sa už nevrátili domov. Ako mohli Islámu ublížiť päťročné deti? Ako sa mohol niekto, komu krajina poskytla útočisko, keď musela jeho rodina utiecť zo svojho rodiska pred vojnou, urobiť niečo také hrozné. Viem, že teroristom nezáleží na veku svojich obetí, ale dosahu a veľkosti davu.
A to sa nedeje iba v Anglicku, ale aj v Bruseli, Francúzsku, Rusku, Tunisku, Nemecku, nedá mi nespomenúť chemický útok v Sýrii, a mnohých ďalších krajinách. Postihnutá nie je len Európa ale aj zvyšok sveta. No nie všetko sa dostane aj do európskych správ.
Z môjho pohľadu, ide skôr o to, že radikálne skupiny chcú silou - mocou vyprovokovať rôzne štáty k bojom na Blízkom Východe. Nestačí, že tam za posledných tridsať rokov zomreli milióny detí, žien a mužov, ktorí sa ničím neprevinili. Ja osobne by som nikdy nikomu nasilu nenútila vieru. Každý máme možnosť vybrať si či budeme veriť a v ktoré náboženstvo budeme veriť. Nie je správne, že jedna radikálna časť moslimského sveta sa snaží nanútiť zvyšku ľudstva svoju vieru. Potom aj zvyšok sveta hádže všetkých moslimov do jedného vreca a odsudzuje ich. A tým chcem povedať, že nie všetci sú rovnaký. Veľa moslimov sa stavia na odpor radikálom a tým dokazujú, že chcú žiť obyčajným životom bez odsudzovania svojho okolia.
Všetci by sme mali teraz zatvoriť oči a pomodliť sa, aby sa už nikdy viac niečo podobné nezopakovalo. Všetci sme predsa ľudia a žijeme na jednej planéte. Mali by sme si vážiť svoje životy a nie sa o ne dobrovoľne pripravovať.
Fiona.
Komentáre