Fionin blog

Tento víkend sa konala v Bratislave jedna z mojich obľúbených akcií, Dni Bratislavy.
Takmer všetko bolo zadarmo, až na zopár výnimiek, ktoré ma veľmi sklamali. Skoro každý rok chodievam do mesta, ale tento rok som zobrala aj svoju dcéru. Áno, trochu frflala, že sa jej nechce chodiť, ale nakoniec to zvládla a pochodili sme mesto. Boli sme sa pozrieť v Michalskej veži, kde je múzeum zbraní, a úplne najkrajší výhľad na mesto. Ak tam ešte niekto nebol, určite doporučujem, je tam krásne a aj pani sprievodkyne sú veľmi milé.
V Bratislavskom mestkom múzeu je tiež veľmi zaujímavá expozícia, ktorá zaujme menších aj väčších návštevníkov. Veľmi sa mi páčila Sakrálna expozícia, ale tak isto aj celé múzeum. Škoda iba, že to nie je väčšie. Inak, mala som dosť schodov do veže na vyhliadku. Veľmi strmé a úzke a teda bez možnosti zábradlia, ale to nie je chyba mesta. Jednoducho, tým, že budova Bratislavského mestkého múzea je stará, v tom čase to bolo vhodné tak postavené, aby, keď by niekto napadol kaštieľ, musel by do veže ísť jeden za druhým.
Jediné, čo ma sklamalo bolo, že sa nedalo ísť do hradu bez vstupného, ale nevadilo to. Vstupné sme si zaplatili a pozreli sme si hrad. No nabudúce by tiež mohol byť hrad prístupý zadarmo. Bolo tam dosť ľudí a keď sa už Bratislava rozhodla urobiť takéto podujatie mohli do projektu zapojiť aj hrad a Slovenské národné múzeum.
A, Slovenské národné múzeum. Hneď na vstupných dverách bol oznam, že SNM nie je zapojené do projektu Dni Bratislavy. Okej, nevadí. Tak sa pýtam svojej dcéry, na ktorú výstavu pôjdeme. Samozrejme, jej odpoveď bola, Giganty doby ľadovej. Na to, akú reklamu tomu urobili, takmer na každej zastávke MHD bolo od jesene plagát týkajúci sa tejto výstavy, vôbec tých 10€, ktoré sme dali za vstupné, nestálo za to. V troch miestnostiach bolo dokopy asi osem až desať exponátov, ak som dobre počítala. Úprimne, od tejto expozície som čakala oveľa viac. Myslela som si, že tam bude viac vystavených exponátov, viac informácií o Dobe ľadovej, možno nejaké fosílie alebo skameneliny. Určite to za cenu toho vstupného nestálo. Mohli sme ísť kľudne na inú väčšiu a zaujímavejšiu výstavu, ktorá sa v SNM nachádza.
Boli sme aj v Zoologickej záhrade, ktorú máme najradšej, hlavne pavilón opíc. Škoda, že tu nemáme viac druhov opíc, a možno nejakého toho slona, ale tak zase máme dosť iných zvierat. Dnes sme si dali tú námahu a vyšli sme až hore k novému výbehu Vlkov Euroázijských. Musím povedať, že ten výbeh je naozaj perfektne urobený. Je veľký, so skalnatými výbežkami, tak, aby čo najviac pripomímal ich prirodzené prostredie. Tiež sa moja dcéra začala sťažovať, že sa jej nechce chodiť, vraj naschvál zväčšili Zoo, aby ju boleli nožičky. :) Potom začala klásť otázky typu: "Mami, a prečo majú také veľké ohrady?" No a ja ako správna mama mám na každú otázku odpoveď, tak som jej začala vysvetľovať, že každé to  zviera potrebuje veľký výbeh, aby sa nezblázdnilo a preto musí byť Zoo taká veľká. Samozrejme to pochopila, takže to pokračovalo ďalšími otázkami, až sme sa dostali do Dinoparku.
Dinopark má moja dcéra po pavilóne opíc ako druhý najradšej. Vždy, keď ideme do Zoo, musíme sa prejsť aj po Dinoparku. Dnes sme prišli ešte iba na začiato a dcéra ma začala ťahať za ruku a hovorí: "Mami, mami, pozri, sú tu nové dinosaury." Tak sa z toho tešila, že o každom dinosaurovi mi prečítala ako sa volá, kde žil a nejaké to krátke info o ňom. Som veľmi rada, že v Zoo máme takéto niečo. Deti sa tešia, keď uvidia prehistorické zvery v životnej veľkosti. Tie malé očká detičiek keď svietia pri pohľade na obrovského Tyranosaura REX alebo Bronthosaura sú na nezaplatenie.
Bratislava, len tak ďalej. Určite pôjdem aj budúci rok.
Hneď ako ma napadne ďalšia téma, určite napíšem. :)
Vaša Fiona :)